Kľúčom k dobrej komunikácii je vžiť sa do toho druhého

9. 1. 2023

Čo je kľúčom dobrej komunikácie?

Dcéra mala v škole úlohu, popísať aké má 3 pozitívne a 3 negatívne vlastnosti. Jednou z tých pozitívnych vlastností si napísala „komunikatívnosť“. A pri počúvaní úvah 9 ročnej školáčky o tom, čo ju vedie k poznaniu, že je komunikatívna, som sa zamyslela aj ja.

Čo má vplyv na to, že vieme komunikovať dobre? A čo znamená prívlastok dobre a kto toto hodnotenie určuje? A ako som na tom s komunikáciou ja?

Pamätám si na radu môjho šéfa, keď som mala 20 rokov. Povedal mi, že nikto mi do hlavy nevidí a pokiaľ sa chcem niečo dozvedieť alebo docieliť, aby iní robili čo potrebujem, musím o tom hovoriť. Otvoriť ústa a použiť také slová a spôsoby vysvetlenia, aby ma druhá strana pochopila.

Časom som sa to naučila. Aj vďaka ľuďom, s ktorými som mala možnosť pracovať na malých či veľkých projektoch. Vedieť povedať svoj názor, ospravedlniť sa, zaujímať sa o druhých, mať starosť, pýtať sa na názor iných, popísať negatívne udalosti a podať spätnú väzbu. Vysvetliť chyby, priznať si zlyhanie, popísať čo cítim, ale tiež obhájiť svoje rozhodnutie a vziať zodpovednosť za svoj tím.

Naučila som sa byť priama, voči klientom, kolegom, priateľom a rodine. Priama, nie surová. Pre niekoho fajn, pre niekoho nekomfortná zóna. Radím sa medzi introvertov, čo rada pozoruje a počúva.

A tak s vami zdieľam jednoduché komunikačné tipy, o ktorých som povedala aj svojej dcére:

Problém nie je v prijímači, ale vo vysielači

Rozprávaj zrozumiteľne a opakuj, čo si povedala. Ak mi druhá strana nerozumie, je to pre mňa znak toho, že musím nájsť iný spôsob vysvetlenia alebo použiť iné slová na to, aby sme našli zhodu a pochopenie. ě

Ego, ego, egíčko

Pri ťažkých témach je potrebné počúvať a nevzťahovať povedané slová na vlastnú osobu. Rovnako nenapádať a neurážať osobu, s ktorou riešim ťažkú tému. Čo funguje je „dýchanie“ a dopriatie si čas na prijatie rozhodnutia alebo na pokračovanie v téme. Aj nepokračovať v komunikácii je rozhodnutie.

Vnímam ťa, vidím ťa, rešpektujem ťa

Byť prítomná a dať pocítiť tomu druhému, že som tam. Naozaj sa zaujímam o to, čo hovoríš a počúvam ťa. Nemusím s tebou súhlasiť, ale snažím sa ti porozumieť. Rešpektujem tvoju inakosť a odlišnosť odo mňa. Od teba to žiadam rovnako.

Prirodzene, nie na silu

Mám chvíle, keď sa nechcem rozprávať. So susednou, s poštárkou, s nikým. Žiada sa mi ticho. Ak túto potrebu vnímam aj od iných, rešpektujem to a nenútim nikoho do komunikácie so mnou.

Rozdielnosť povahových čŕt, charakterov a návykov je korením každej komunikácie. Je pestré púšťať sa do debaty s cudzími ľuďmi (vo vlaku, v čakárni u lekára alebo s predajcami časopisov pred obchodnými centrami). Chcieť riešiť aj menej príjemné situácie. Pýtať sa na témy, ktoré sú pre nás nové a prekračovať okukané hranice bezpečnej zóny. No nerobiť to na silu. Vtedy je to príjemné pre všetky zúčastnené strany.

A ako to máte vy v komunikácii? A akými pravidlami sa riadite v komunikácii vy?